Postrach žiakov, študentov – chémia

Napísala: Ing. Katarína Macková (ponúka doučovanie chémie).

ilustračné fotoNiekedy už pri pomyslení na slovo chémia prejde žiakom mráz po chrbte. Boja sa vysloviť to slovo, trasú sa pred každou hodinou… A prečo vlastne? Netvrdím, že chémia je prechádzka ružovou záhradou, to nie je! Ale za to, je to veda, ktorá je zo všedného života. Chémiu nájdete všade. Dámy, máte rady parfumy, rúže, make-up? Páni, zaujímajú vás autá, akumulátory, batérie? Za tým všetkým je chémia. Keby nebolo tejto „strašnej“ vedy, tak nemáme ani ošetrenú pitnú vodu, ani potraviny, ani by sme neexistovali. Chémia je všade, aj v nás. Denne sa stretávame s chémiou, či už v našom okolí, dokonca aj v našom tele prebieha množstvo chemických dejov, bez ktorých by sme neexistovali.

K chémii si treba ale vybudovať vzťah. K budovaniu môjho vzťahu prispela moja učiteľka chémie na základnej škole, a vtedy som k tomuto predmetu pocítila neuveriteľný obdiv a „lásku“. Zaujímali ma všetky zákonitosti, ako sa zmiešaním dvoch bezfarebných látok vytvorí niečo farebné, túžila som po chémii. Vtedy som vykročila cestou, z ktorej bola cesta späť, ale ja som sa vzad nepozerala. Cesta bola náročná, avšak podarilo sa mi po nej kráčať poriadne.

Na ceste svetom chémie boli aj úskalia, ale aj ľudia, ktorí ma v nej podporovali. Objavovanie nových a nových zákonitostí, nových vzorcov, štruktúr, všetko bolo pre mňa krásne a neopísateľné. Mnohí z vás si vedia predstaviť aj lepšie strávený čas ako riešením príkladov a učením sa schém. Ale bola som do chémie tak „zažratá“, že rodičia ma vyháňali von, zabaviť sa aj trošku. Vysoká škola bola jasná už počas štúdia na strednej škole. Mojím cieľom bola Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Vedela som, že ma čaká náročné štúdium. Kopec prekážok, kopec „možno zbytočných“ predmetov mi kľukatili cestu, ale boli to najlepšie časy. Najviac ma bavili labáky, dokonca sme blbli aj s doktorandmi, jednoducho bola to výška ako sa patrí. Iste, bolo menej času na zábavu, no kto chcel, čas si našiel. Boli časy, keď som nevládala, a mala som chuť ukončiť svoju chemickú púť, avšak spomenula som si na „podpásovku“ od mojej triednej učiteľky na strednej škole: „Ty sa hlásiš na chemicko-technologickú fakultu? Nikdy ju nedokončíš!“ A verte či nie, toto bolo mojou najväčšou motiváciou bojovať boj až do konca… Chcela som sa postaviť pred moju bývalú triednu s titulom inžiniera a do očí jej povedať: „A predsa som to dokázala!!!!“

Myslím si, že sa netreba báť chémie, je to krásna veda, ktorá má svoje krásy, ako aj úskalia. No dúfam, že chemikov nás bude viac. Nezatracujte tento krásny predmet, ktorý má aj v spoločnosti svoje miesto. A vedzte, chémia nie je strašiak, ona len tak vyzerá. Ak sa jej dostanete pod kožu, tak ako ja, opantá vás, a stane sa z nej váš priateľ.

Chcem, aby mi lektorka Katka pomohla prekonať strach z chémie a porozumieť jej!

Prečítajte si tiež ťaháky z chémie

Pridaj komentár