Syr vo francúzskych dejinách

Napísal: Mgr. Miroslav Moravčík (učiteľ dejepisu a občianskej náuky)

ilustračné fotoKeď sa Karol Veľký vracal v roku 774 cez Brijskú tabuľu z vojnovej výpravy proti Langobardom, zastavil sa v meauxskom opátstve. Pretože bol zrovna pôstny deň, mnísi mu k jedlu predložili syr a odporučili mu, aby ho zjedol aj s kôrkou. Karolovi syr natoľko zachutil, že nariadil, aby mu každoročne dva bochníky poslali do Cách. O štyri roky neskôr, počas vojny so Saracénmi zaznamenal jeho tajomník Einhard ďaľšiu podobnú príhodu. Pri zastávke v jednej dedine rouerqueského kraja v oblasti Midi si totiž kráľ obľúbil plesňový syr z kravského mlieka, ktorý tu dedinčania vyrábali už od dôb starovekého Ríma a nechávali ho zrieť vo vápencových jaskyniach.

Karol mal slabosť nielen na dobré syry, ale aj na víno a v burgundskom vinárskom kraji Aloxe-Corton vlastnil množstvo viníc. Najlepšie tamojšie biele Grand Cru s charakteriistickou vôňou škorice a príchuťou po kresacom kameni sa predáva dodnes pod názvom Corton-Charlemagne.

Brie de Meaux, jeden z hruba 600 druhov francúzskych syrov sa začal vyrábať v dobe, keď mnísi obrábali pôdu. Po sýrení a prevzdušnení sa syr predá lopatkou do plochých slamených foriem, uloží na šikmé kamenné police a nechá sa odkvapkať. Po 24 hodinách sa vyberie a osolí, za častého obracania usuší a potom sa nechá v pivniciach 4-7 týždňov zrieť. Bochník má priemer 37 centimetrov, výšku 3,5 centimetra, váhu 3 kg a na jeho výrobu treba až 23 litrov plnotučného mlieka od kráv normandského plemena. Má zlatavo narúžovelú kôrku, pevné, slamovo nažltlé cesto a lahodný, slonovinoto zafarbený stred nazvaný áme, čo znamená duša.

Brijský syr sa po celé stáročia dovážal po Marne do Paríža, kde ho pouličný predavači predávali pokrikom fromage de Brye. Bol obľúbenou pochúťkou Karola VIII., Henricha IV. a Ľudovíta XVI., ktorého stál dokonca život, pretože keď sa na úteku zastavil v hostinci vo Varennes, kde chcel obed završiť ako obvykle syrom, avšak dostihli ho revolucionári. Medzinárodné renomé si získal brijský syr na viedenskom kongrese, kde o ňom Metternich prehlásil, že je to prince des fromages a tiež jediný princ, ktorému zostane Talleyrand verný.

V auguste 1792, keď veľa meaxských mníchov padlo za obeť revolučnému teroru, podarilo sa jednému z bratov menom Gobert utiecť. Cestou do Anglicka sa zastavil v normandskej dedine neďaleko Vimoutiers v Orne a zrejme tam nejaký čas pobudol, pretože stačil svoje skúsenosti s výrobou syra predať žene jedného sedliaka. Dedina sa volala Camembert.

Súvisiaci článok/Mohlo by vás zaujímať:

Pridaj komentár